reklama

...žiť tvorivý život znamená, stratiť obavy z vlastného pochybenia

Kto by nechcel žiť tvorivý život? Život v ktorom to, do čoho sa pustí mu vyjde...všetko na čo siahne sa dá do pohybu tým správnym smerom?! A prečo si vlastne všetci myslia, že je to až také nemožné? Alebo to je nemožné? Ak to je nemožné tak prečo snívať o niečom čo je nedosiahnuteľné? A ak to nemožné nie je, v čom je ten háčik? Prečo sa nik nikdy nezamyslí nad tým, ako posunúť svoj život dopredu, len sa stále ľutuje? Dokázala by som vymyslieť tisíce otázok, na ktoré by mi každý človek odpovedal úplne inak...alebo možno by mi na ne nevedel odpovedať vôbec. Možno existuje nejaký recept, ako si pripraviť pre seba taký život, aký si predstavujeme a možno nie! Tak veľa otázok a tak málo odpovedí...odpovede treba hľadať. A nájsť ich môžeme jedine v sebe. Neexistujú správne a nesprávne odpovede. Pretože sem nejde o kvízové otázky so striktnou odpoveďou, je to o ľuďoch, o ich povahe, o mentalite človeka. A o tom či daný jednotlivec vôbec vie čo od života chce, ak nie, treba sa viac zamyslieť nad tým čo by sme vo svojom živote chceli...o ničom inom to nie je, len vedieť čo chceme a ísť za tým...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

   Strach...jeden z tých najhorších pocitov...pocit neistoty, nerozhodnosti, nestálosti a všetky im podobné sú ničím oproti strachu samému! Strach je prejav zbabelosti. Tak nech mi nik nehovorí, že prišiel na tento svet prežiť svoj nádherný, kreatívny život s takýmto pocitom! Ľudia sa odjakživa báli toho čo im bolo cudzie, je to tak vo všetkom. Všetko do čoho sa púšťame prvý krát je zahalené istým rúškom tajomnosti. Je na každom z nás, či v nás toto TAJOMSTVO vyvolá pochybnosti a strach, alebo v ňom uvidíme výzvu, ktorá môže náš život len spestriť, oživiť istým spôsobom tak, aby sme mali ten krásny pocit, že náš život má nejaký hlbší význam a nie je len dočasný pobyt na tomto svete...myslím, že to závisí na povahe človeka, veľkou pravdou je, že človek si sám tvorí svoj život svojimi myšlienkami a pocitmi, ktoré v sebe prechováva. Smutného a pesimistického človeka nikdy nepostihne v živote šťastie, lebo faktom je, že ani keby stálo pred ním tak si ho nevšimne! Čo je samozrejme smola pre neho! No my ostatní, máme aj inú možnosť ako zaradiť sa medzi ľudí, ktorí sa rozhodli len PREŽÍVAŤ namiesto toho, aby ŽILI...je velikánsky rozdiel medzi týmito pojmami a nie je to len o počte písmen. A myslím, že každý na prvé počutie tento veľký rozdiel pozná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

    Ja navrhujem riešiť záležitosť zmyslu svojho života urýchlene, pretože sa očividne jedná o veľmi urgentnú záležitosť, ktorá si zaslúži istú pozornosť! Otázka, ktorá ako prvá každého napadne je: „Ako?“ A ja hovorím, že svojím JA, svojimi myšlienkami, pocitmi a cieľmi, ktoré si človek musí vedieť zvoliť sám! Znie to práve tak jednoducho, aké to je. Myslím, že by mi mohlo veľa ľudí oponovať so slovami: „...keby to bolo také jednoduché, tak by bol každý vo svojom živote šťastný a svoj život by zameral na činnosti, ktoré by jeho život robili kreatívnym...“ a čo komu bráni? Každý jeden človek je slobodná bytosť, a smie robiť čo len chce...samozrejme s tým, že musí byť pripravený niesť následky svojich „slobodných činov“...a sme tu...tu sa dostávame k obavám z pochybenia, zbytočným sugesciám neúspechu! Len ľudia si neuvedomujú, že tým, že už na začiatku sa postavia do pozície zbabelca, strácajú vieru v seba a akúkoľvek šancu získať to, čo by v živote chceli...čo je logicky vyvoditeľné...myšlienky o prehre nám výhru určite neprinesú! Preto si myslím, že človek by mal myslieť na to, čo chce a nie na to, čo nechce! Vezmime si jednoduchý prípad hypochondra...všetci dobre vieme, že je to istý typ ochorenia, kedy si človek sám vsugeruje také množstvo chorôb, že je z toho nakoniec naozaj chorý! Tým, že nemyslí na nič iné ako na bolesť a choroby sa sám dostáva do takého stavu, v akom stave je jeho myseľ. A takýchto príkladov by sa dalo uviesť veľmi veľa. Jednoducho a jasne: musíme myslieť na to čo chceme, nie na to, čomu sa chceme vyvarovať! Naše telo a náš život sa prispôsobuje našej mysli...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

    Raz mi jeden priateľ v dôvernom rozhovore povedal: „Načo sa snažiť, keď aj tak jedného dňa zomriem?!“ Pravdupovediac, ma touto vetou zaskočil a hneď v prvom momente mi to prišlo ako najväčšia hlúposť, ktorú som kedy počula, ale fakt je ten, že som nad tým veľmi dlho rozmýšľala a stále rozmýšľam...rozmýšľam ako sa môže jeden mladý človek takto vzdať pred bojom, bojom o nádherný život, ktorý by určite mal...píšem „mal“, pretože tento mne kedysi veľmi blízky priateľ už bohužiaľ nie je medzi nami. Zomrel. A nebolo to dlho na to, ako sme viedli rozhovor na túto tému...odvtedy viem, že vzdať sa svojho života je tá posledný vec, čo by som urobila! Život, ktorý si môžeme urobiť akým len chceme. Je to na každom z nás, aký si ho urobíme, každý o svojom „osude“ rozhodujeme sami a myslieť si, že osud je dopredu daný človeku, je tá najjednoduchšia cesta ako hodiť vinu vlastného neúspechu na niečo, čo nemôžeme ako smrteľníci ovládať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

   Život je to, čo dostaneme ako jeden nádherný dar od našich rodičov, chvíľu sme nimi vedení cestou, ktorú považujú za tú najlepšiu pre nás a potom...potom je už všetko len a len na každom z nás. Netreba sa nechať odradiť neúspechom či samotnou zbabelosťou, ktorá je v kútiku duše v každom z nás. Náš život sme nedostali darom len tak! Problémom je, že až keď človek začne životu dávať toľko, koľko od neho dostáva pochopí, akú veľkú cenu má život sám!

 Cesta dopredu je tá správna! Určenie cieľov a boj o ne, to je náš život. Môže byť krásny a kreatívny...ale môže byť aj iný, no vždy len taký, akým si ho urobíme sami! Život je jedna krásna hra, ktorej pravidlá si určujeme sami, na základe svojho vedomia a svedomia. A čo sa týka smrti? A strachu z nej? Nepoznám lepšiu odpoveď ako slová jedného z veľkých filozofov menom Baruch Spinoza, ktoré znejú asi nejako takto: „Slobodný človek premýšľa zo všetkého najmenej o smrti a jeho múdrosť spočíva v premýšľaní o živote, a nie o smrti.“ Ale keďže toto má byť úvaha mojich myšlienok, tak nechám ostatné myšlienky rôznych filozofov, ktoré ma momentálne napadli...a prejdem k tým mojím...osobne si myslím, že smrť možno považovať za časť života, i keď časť poslednú. A uberať svoju myseľ smerom na smrť by sme predbiehali udalosti, preto musíme najskôr žiť, aby sme mohli zomrieť. Žiť tak, aby sme si na sklonku svojho života mohli spokojne a úprimne povedať sami sebe, že náš život sa lepšie prežiť ani nedal, nič neľutovať, nič nechcieť inak...náš život je odrazom v zrkadle nášho charakteru, našej mysle, nášho vnútra...preto konajme tak, aby sme nemali strach pozrieť sa do tohto zrkadla...najväčšia chyba akú môže človek urobiť je ľutovať to, čo sa už stalo...po prvé je to absolútne zbytočné, keďže sa s tým už aj tak nedá nič urobiť. A po druhé, čo je podstatné, každá malá chybička v našom živote nás posúva ďalej, učí nás a myslím, že pre nás urobí o mnoho viac ako nejaký úspech, či výhra v živote. Jediné čo musíme mať na mysli je, že môžeme mať všetko čo len chceme, pretože náš život je našou prácou, naším úsilím a našou túžbou...

Júlia Mikulášeková

Júlia Mikulášeková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študentka, ktorá má v hlave plno myšlienok, ktoré sa len snaží dávať do súvislostí. Zoznam autorových rubrík:  VerejnéSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu